Minulý rok som sa zúčastnil campu experimentálnej archeológie v mestečku Negotino v Macedónsku. Táto balkánska krajina má zaujímavú históriu, v ktorej sa mieša antický svet Alexandra Veľkého so slovanským nezlomným duchom a moslimským odkazom Tureckej ríše. Bohužiaľ práve táto zložitá minulosť sa premietla do nedávnych konfliktov. Ten diplomatický s Gréckom o názve štátu, či ten vojenský s Albánskou oslobodzovacou armádou pri Tetove stále jatria macedónsku prítomnosť.
Avšak práve táto neobyčajná kombinácia, umiestnená na pozadí fascinujúcej prírody ponúka bežnému trekkerovi v tejto, na rozlohu, malej krajine neobyčajné možnosti.
Ja som svoju cestu začínal v hlavnom meste Skopje, odkiaľ som sa so známym Macedóncom vybral po toku rieky Vardar (Axios) smer Negotino. Rieka predstavuje osu krajiny a zároveň významný symbol pre jej obyvateľov. To však nemení nič na fakte, že je neuveriteľne špinavá a miestni sa kontaktu s vodou prakticky vyhýbajú. Približne po Negotino je možné sa kochať nádhernými rokľami, skalnými skupinami a prudkými zrázmi padajúci do hĺbok k hladine rieky. Mesto Veles, ležiace približne v strede tejto nádhery je dobrým oporným bodom pre výlety do krajiny.
My sme však pokračovali do Negotina, za ktorým sa rieka rozlieva v širokých oblúkoch do úrodnej plochej krajiny plnej vinohradov a políčok. Tu sme strávili 10 dní, počas ktorých sme sa venovali vypaľovaniu keramiky a pečeniu chleba. Pre ľudí zaujímajúcich sa o históriu: mesto vzniklo ako osada Antigoneia okolo roku 250 BC neďaleko významného mesta Stobi, ktoré sa spája s Macedóncami i Rimanmi. Určite ho odporúčam navštíviť, jeho amfiteáter, palác cisára Theodosia, baziliky či kúpele zdobené svetoznámymi freskami s motívom páva sú jedinečné, naviac cena vstupu je nízka a výklad Vám určite ponúkne niektorí z archeológov na mieste. Ak dávate prednosť hmatateľnejším pôžitkom Negotino je vraj miestom s najlepším vínom a rakijou v Macedónsku :).
Turisticky naladení ľudia by mali vyraziť smer mesto Prilep. Tu sa nad mestom vypína nevysoká no krásna planina Babuna, v ktorej je pod vrchom Zlatovrv (1402 m. n. m), skrytý unikátny kláštor. K južnému okraju pohoria Vás navedú domorodci. Tu máte dve možnosti, buď zvoliť dlhšiu, no značenú cestu po okraji horského pásma, pomaly prechádzajúcu do vrcholovky, alebo sa vydať na západ po ceste a dôjsť do polí, za ktorými sa v diaľke rysuje okraj planiny, ktorá vás navedie ku kláštoru. My sme zvolili druhú variantu. Obišli sme teda bočný hrebeň a za pomoci jedného pána sme sa dostali až za polia. Tu začína strmo stúpať úbočie a rovinatá zelená krajina sa mení na rozvrásnený bizarný svah s prevažujúcou hnedou a červenou farbou skalných skupín, či osamote stojacich balvanov. Môj macedónsky kamarát Spirko tvrdí, že všetky hory v jeho krajine sú z jednej strany suché, červené a hnedé, no z druhej oplývajú vodou a zeleňou. Bohužiaľ ,až hore sme zistili, že prichádzame z tej „zelenej strany“. Vrchol planiny s dominujúcim Zlatovrvom v pozadí mu dal za pravdu. To bola skutočná pustá planina. Odporúčam teda nabrať vodu v Prilepe, poprípade v jedinej studničke na zelenej strane, ktorá sa dá ľahko nájsť podľa vysokého húštia, čo ju obklopuje.
Na planine už je orientácia jednoduchá, smer Zlatovrv vedie i chodník a za necelú hodinku prichádzame k veľkému orientačnému stĺpu, na ktorom sú vyznačené známe svetové mesta. Od neho už je to kúsok ku kláštoru Treskavec, kde sme sa chystali nocovať. Prastarý kláštor spravuje mních a niekoľko laických obyvateľov. Prespíte tu zadarmo v mníšskej cele, ale so sprchou, či iným mrhaním vodou nerátajte. Všetko sa musí do kláštora pracne doniesť. Na druhú stranu tu nájdete kuchyňu s potravinami, čo tu nechali trekkeri pred vami, neturecký záchod a elektrické zástrčky. Dve rady: musíte mať zahalené nohy a ramená, bez ohľadu na pohlavie a kláštor sa zatvára na noc, takže po ani pred stanoveným časom sa nedostanete ani jedným smerom. My sme prišli akurát na nádherný západ slnka, čo je, ako hovoria miestni hlavný večerný program. Vychutnali sme si ho z kamenných sedíl pri žiarovom obetisku, ktoré tu vraj vykresali uctievači starogréckych bohýň, na ktorých chráme má kláštor stáť.
Pochádzam zo severozápadného Slovenska, kraja známeho rozmanitými prírodnými krásami. Momentálne však bývam v Znojme a pôsobím, ako doktorand na MU v Brne v obore archeológia.
Preferujem pešiu turistiku vo všetkých možných variantoch, od prechádzky lesom až po trekking, …
