Druhý deň ráno, sme sa vydali na krátky výlet po okolí kláštora. Planina zaujme nádhernými výhľadmi do okolia i osamote stojacimi skupinami skál, ktoré sú ideálnymi cieľmi pre bouldering. Ďalšou zaujímavosťou sú miniatúrne cely roztrúsené po okolí kláštora, kde sa mnísi uchyľovali k meditáciám a najmä skupinky hrobov tesaných do skalného podložia, pričom najstaršie spadajú už do 5. storočia po Kristovi. V širšom okolí kláštora by sa dajú stráviť celé dni, ale my sme sa už po pár hodinách vydali smer Prilep po hrebeni babunského výbežku.
Ide o pomerne jednoduchú cestu, čo sa týka orientácie i náročnosti. Problémom je akurát nedostatok vodných zdrojov, pár exponovaných častí a záverečné bludisko v poborenej, no stále nádhernej pevnosti Markovi kuli (Markove veže). Dejiny tejto lokality spadajú až do rímskych čias, no svoj vrchol dosiahla za vlády srbského kráľa Marka, ktorý tu sídlil na konci 14. storočia. Cesta do Prilepu trvá približne 4 až 5 hodín, záleží od toho, či sa vyberiete na prieskum vyššie spomenutej pamiatky. Turistický chodník vedie po vnútornej strane hrebeňa, prevažne suchým, veľmi prašným svahom, do ktorého doobeda pražilo slnko. Výnimku tvorí niekoľko malých húštin, kde sú drobné pramienky, z ktorých sa síce dá napiť, no zväčša sa tam nedá načerpať voda. Ozvláštnením trasy je krátky úsek holej, nie veľmi prudko spadajúcej skaly, so zostupom zaisteným reťazou. Ak však máte aspoň základné znalosti, napríklad z ferrát, nebudete mať žiaden problém dostať sa dole. Parťáci síce volili opatrný postup pomocou reťaze, no v pohode to šlo i bez nej. Aspoň to oživilo posledný kúsok cesty do Prilepu, ktorý sa mení na prašnú cestu pre kone a náklaďáky.
Mesto samé neponúka nič zaujímavé, no pokiaľ by Vám Babuna nestačila, východne a južne od mesta sa tiahnu obdobné pohoria, ktoré ponúkajú podobné výlety.
Z Pripelu sme vyrazili na juhovýchod k albánskej hranici k najhlbšiemu jazeru na Balkáne (288 m) a rovnomennému mestu Ochrid. Táto oblasť predstavuje vrchol macedónskeho turizmu, čomu zodpovedajú bohužiaľ i miestne ceny. Odporúčam si rýchlo prejsť mesto najmä drahé bulváre na pobreží jazera, prekľučkovať stredovekými uličkami mesta až na vrcholové plató Plaošnik, kde stojí Samuilova pevnosť, ale najmä, a to i pre nás, historicky dôležité miesto.
Práve do Ochridu totiž ušla veľká časť žiakov sv. Cyrila a sv. Metoda, kde založili prvú slovanskú „univerzitu“ a rozvíjali ďalej prerušenú veľkomoravskú tradíciu. Vykopávky školy i stále stojaci Chrám sv. Panteleja zo začiatku 10. storočia, kde je pochovaný sv. Kliment Ochridský, sú sprístupnené verejnosti. Komu sa nechce túlať mestom, nech vyhľadá niektorú zapadlejšiu zátoku s plážou pri jazere a môže si užiť čistú vodu, teplú i na konci septembra. Akurát neodporúčam plávať veľmi ďaleko, lebo jazerom vedie už spomínaná hranica s Albánskom.
Následne sme vyrazili na sever do Skopje, kde už nás čakali kolegovia zo miestnej univerzity.
Hlavné mesto sa, vo večer nášho príchodu, chystalo na oslavu 20. výročia vzniku samostatného Macedónska. Celé centrum bolo vyzdobené obrími zástavami so žltým slnkom na červenej, inštalovali sa veľké sochy historických, rekonštruovali sa staré budovy a dokončovali nové. Známy to zhodnotil poznámkou, že časť ľudí nemá síce na chlieb, ale vláda si ich kupuje brnkaním na národnú hrdosť, ktorá je v medzi Macedóncami veľmi živá.
Z turistického hľadiska mesto ponúka dve totálne kontrastné časti, ktoré sú oddelené riekou Vardar a spojené povestným Kamenným mostom, symbolom mesta. Východná časť, pôvodné historické centrum má moslimský ráz a predstavuje centrum albánskej menšiny v meste. Nájdete tu mešity, stredovekú pevnosť, turecké kúpele, bazár s klasickým tovarom, ako sú koberce, zlato i regionálne jedlo, ako je napríklad burek, no dá sa tu kúpiť i domáca pálenica a podľa Macedóncov skoro všetko nelegálne. Rovnako sa neodporúča veľmi chodiť do stánkovej časti bazáru, kde je vraj veľká kriminalita.
Západnú, nepomerne väčšiu časť patriacu Macedóncom tvorí socialistická architektúra zložená prevažne zo betónových sídlisk, preloženú sem tam niečím starším, najčastejšie pravoslávnym kostolom.
Ďalším výletom bol krátky jednodenný výstup na horu Vodno (1057 m. n. m.) v rovnomennom národnom parku nad mestom, ktorý je práve tvorený len touto horou a pár priľahlými kopčekmi. I o Vodne platí spomínané pravidlo o dvoch stranách hory. Krátky výstup je pomerne náročný na orientáciu, pretože sa vystupuje listnatým lesom v ktorom sa križuje množstvo nevýrazných chodníkov, preto je dobré vybrať sa na túru s niekym miestnym. Orientovať sa dá čiastočne podľa lanovky, alebo podľa pár odpočívadiel na ktorých sa dá doplniť voda. Vrchol ponúka krásny panoramatický výhľad, ktorý môže byť ešte umocnený výstupom na 76 metrov vysoký kovový kríž, vystavaným na pamiatku „2000 rokov od príchodu kresťanstva do Macedónska“.
Za návštevu stojí ešte jedno miesto v blízkosti Vodna: Kaňon Matka (Matka však znamená macedónsky lono). Dá sa k nemu dostať i z Vodna, stačí kopírovať horu smerom na západ a plynule sa napojiť v meste na riečku Treska, ktorá kaňon vyhĺbila, no to už ide o pomerne dlhú trasu, preto je možné zvoliť ako alternatívu autobus. Údolie predstavuje fascinujúci komplex poprepájaných jaskýň a jazier, pričom o jaskyni Vrelo sa predpokladá, že môže ísť o najhlbšiu podvodnú jaskyňu na svete. Toto pomerne malé územie oplýva neuveriteľným prírodným potenciálom. Len motýlích endemických druhov je tu doložených 77 a o rastlinných ani nehovoriac. Okolité skalné steny korunujú často pravoslávne kláštory zo 14. storočia. Kaňon a rieka ponúkajú široké možnosti na túry, skalolezectvo a množstvo vodných športov.
Následný, posledný, večer som už strávil na hlavnom námestí v Skopje, užívajúc si oslavu výročia nezávislosti. Precízny a nákladný program, prevalcovala macedónska živelná a srdečná povaha, ľudia sa vo veľkom nespútane bavili v jednom veľkom žlto-červenom dave až do bieleho rána.
Pochádzam zo severozápadného Slovenska, kraja známeho rozmanitými prírodnými krásami. Momentálne však bývam v Znojme a pôsobím, ako doktorand na MU v Brne v obore archeológia.
Preferujem pešiu turistiku vo všetkých možných variantoch, od prechádzky lesom až po trekking, …